Pre rodičov

Informácie pre rodičov žiakov ako postupovať pri riešení šikany/podozrenia na šikanu

 

A) Šikanovanie môže mať rôzne formy. Ide o opakované, dlhšie trvajúce zámerné správanie, protiktorému sa obeť (žiak alebo zamestnanec školy) nevie brániť.

Najčastejšími formami šikanovania sú:

• Fyzické šikanovanie – bitky, kopance, potkýnania, facky či iné násilné a agresívne prejavy správania a pod.
• Verbálne šikanovanie – urážky, nadávky, vydieranie, posmievanie sa, vulgárne vyjadrovanie sa o niekom, zastrašovanie a pod.
• Sociálne šikanovanie – nahováranie na to, aby niekoho vylúčili z kolektívu alebo ho ignorovali, poškodzovanie jeho dobrého mena alebo reputácie a pod.
• Sexuálne šikanovanie – nevhodné dotyky, sexuálne narážky, komentovanie vzhľadu, urážlivé gestá či posielanie a preposielanie pornografického obsahu a pod. Týka sa tak chlapcov ako aj dievčat.
• Kyberšikanovanie – šikanovanie prostredníctvom mobilu, tabletu, PC či iných technológií (písanie nenávistných či urážlivých postov, komentárov, zverejňovanie nevhodných fotiek, zakladanie chatov či skupín scieľom niekoho ponižovať a zosmiešňovať, vytváranie či preposielanie meme -obrázkov či statusov o niekom,zverejňovanie nevhodného obsahu a pod.) Aj jediný nevhodný, zosmiešňujúci, ponižujúci komentár alebo obrázok na sociálnej sieti sa považuje za kyberšikanovanie.

 

B) Čo naopak šikanovanie nie je ?

Nie všetky prejavy nevhodného správania medzi deťmi či mladými ľuďmi môžeme považovať za šikanovanie. Šikanovanie napríklad nie je:

• keď sa deti medzi sebou náhodne pohádajú, dostanú do konfliktu alebo sa pobijú,
• náhodné ojedinelé prejavy agresie, zastrašovania alebo nesúhlasu, negatívna reakcia,
• keď sa menia vzájomné vzťahy, preferencie a priateľstvá detí,
• keď sa deti či mladí ľudia medzi sebou nechcú hrať a priateliť,
• keď dieťa nezapadá alebo nechce zapadať medzi skupinu rovesníkov, je vyčlenené z kolektívu, t.j. deti si ho väčšinou nevšímajú, nezavolajú do hry alebo na narodeninové oslavy,
• ak niekto niekoho nechtiac buchne, zhodí, drgne, nejde teda o opakovanú prevahu sily,
• nehody, nezhody a hádky pri športových aktivitách,
• ak sa dieťa dožaduje, aby sa hrali podľa jeho pravidiel, pričom nie je agresívne voči iným deťom,
• ak dieťa povie nevhodnú poznámku o inom dieťati bez zámeru ublížiť alebo šíriť klebety,
• ak dieťa vyjadrí nepríjemné myšlienky, svoje pozorovanie alebo pocity k iným deťom.

Všetky tieto prejavy nevhodného správania bude škola riešiť s cieľom učiť deti vzájomnej úcte, rešpektu a tolerancii. Tieto prejavy nie sú však považované za šikanovanie.

 

C) Ako môžem zistiť, či sa môjmu dieťaťu deje niečo nepríjemné?

Vidím zmenu v správaní sa dieťaťa. V poslednom čase je:

• dieťa smutné
• úzkostlivé, často plače
• zle spí, má ľahký spánok
• bojí sa vecí, kt.sa predtým nebálo
• pýta si viac peňazí, jedla do školy
• vyhýba sa kamarátom
• zanedbáva školské povinnosti
• snaží sa vyhýbať dochádzke do školy
• často ho ráno bolí brucho, hlava ...
• má nočné mory
• trápia ho „zlé“ myšlienky
• „stráca“ veci, hračky, pomôcky
• máva drobné úrazy v škole                                                          
• nechce hovoriť o tom, čo bolo v škole
• mení svoje zaužívané zvyky
• schováva mobil, zatvára webstránky vo vašej prítomnosti
• nebavia ho /nechce robiť aktivity, ktoré malo predtým rado

 

D) Čo môžem ako rodič urobiť?

Porozprávajte sa s dieťaťom. Vysvetlite mu, že ak sa necíti dobre v škole alebo aj mimo školy, chcete a vietemu pomôcť iba vtedy, ak vám povie, čo ho trápi. Ubezpečte ho, že vám môže povedať čokoľvek anebudete naňho kričať, hnevať sa, nadávať mu a ani inak neprimerane reagovať. Snažte sa tento sľub dodržať. 

 

Ak sa vám dieťa zdôverí s aktuálnym problémom/správaním, ktoré môže byť, prípadne je, šikanovaním, nenechávajte si to pre seba, aj keď vás o to dieťa prosí!

Zaistite všetky dôkazy, ktoré dieťa má. Skontrolujte mobil. Škola má k dispozícii archív kamerových záznamov. (Je ale potrebné presne vedieť deň, miesto a približný čas incidentu).

 

Ak sa vám dieťa zdôverí s problémom, riešte ho!

Ak sa vám dieťa nezdôverí, nechce nič povedať, ale máte podozrenie, je nevyhnutné riešiť to!

 

Čím skôr problém začnete riešiť, tým skôr sa bude vaše dieťa cítiť lepšie.

Neodkladajte riešenie problémov. Ale ani nevyťahujte problémy a „krivdy“ z minulých rokov, ktoré ste neriešili.

Za dieťa do 18 rokov /jeho zdravotný, fyzický, psychický stav/ je zodpovedný výhradne jeho rodič.

Rodič je zároveň trestnoprávne zodpovedný za správanie svojho dieťaťa.

 

V škole môžete kontaktovať:

• triedneho učiteľa vášho dieťaťa, pýtajte sa na aktuálnu situáciu v triede, na správanie a prípadné zmeny v správaní vášho dieťaťa; opíšte mu aktuálny problém, aktérov, ak sú známi (nie problém, ktorý steneriešili po minulé roky); dohodnite si s TU konkrétny ďalší postup a termín riešenia; je potrebné spísať záznam zo stretnutia; zaujímajte sa o riešenie problému,
• školského psychológa a dohodnite si s ním individuálnu konzultáciu a prípadne krátkodobú individuálnu starostlivosť pre vaše dieťa,
• ktoréhokoľvek pedagogického a odborného pracovníka školy, ktorému dôverujete,
• spolužiakov, kamarátov vášho dieťaťa.

 

V prípade, že nie ste ako rodič spokojný s riešením situácie, môžete kontaktovať vedenie školy – osobne, telefonicky, písomne /email, list/.

 

F) Neodporúča sa:

• Konfrontovať domnelého agresora, teda druhé dieťa. Riešiť problém s maloletým, za jeho správanie súzodpovední jeho rodičia.
• Riešiť problém v rodičovských skupinách a v iných skupinách ľudí, ktorí nie sú zainteresovaní v danejsituácii. Môže dôjsť k zmareniu vyšetrovania alebo k zbytočnému „nafúknutiu“ alebo naopak kbagatelizovaniu problému.

 

G) Postup školy voči agresorovi v prípade dokázania šikanovania. Škola navrhne výchovné opatrenie podľa závažnosti:

• pokarhanie triednym učiteľom,
• pokarhanie riaditeľom školy,
• znížená známka zo správania,

 

alebo škola

• podnikne ďalšie kroky v spolupráci s políciou SR a ÚPSVaR,
• podá oznámenie na odbor sociálnej kurately ÚPSVaR,
• podá trestné oznámenie na políciu (to môže urobiť aj rodič).

 

H) Čo škola urobiť nemôže:

• preradiť agresora do inej triedy bez súhlasu jeho zákonného zástupcu,
• vylúčiť žiaka zo školy.

 

I)    Čo môžem ešte urobiť ako rodič, ak sa dieťa necíti dobre v triede?

• požiadať školu o zabezpečenie preventívnych aktivít proti šikanovaniu v triede,
• vyhľadať pre dieťa pomoc odborníka – psychológ, terapeut, CPP...,
• požiadať školu o preradenie môjho dieťaťa do inej triedy,
• zvážiť zmenu školy.

 

J) Čo robiť, ak sa šikanovanie deje mimo školy?

Pokiaľ sa šikanovanie deje mimo areálu školy a mimo vyučovania, kontaktujte rodičov druhého dieťaťa/účastníka konfliktu alebo políciu SR.

 

K) Právne normy k téme šikanovanie:

• Metodické usmernenie č. 36/2018 o prevencii a riešení šikanovania deti a žiakov v školách a školských zariadeniach. Dostupné z: www.minedu.sk/data/att/13481.pdf
• Trestný zákon č. 300/2005 Z. z. – okrem iného vymedzuje, čo patrí k trestným činom. Dostupné z: www.zakonypreludi.sk/zz/2005-300
• Zákon o priestupkoch č. 372/1990 Zb. Dostupné z: www.epi.sk/zz/1990-372.
• Škola sa tiež riadi vlastným školským poriadkom a pracovným poriadkom.

 

 

Príručka pre rodičov