Deň Ľudovíta Štúra na našej škole (20. marec 2015)
Tak ako už dnes viete, v roku 2015 si pripomíname 200 rokov od narodenia Ľudovíta Štúra. Bola to významná osobnosť našich dejín, jazykovedec, učiteľ, politik, rečník, novinár, básnik, filozof a mysliteľ.
Na našej škole sme si toto výročie pripomenuli v piatok 20. 3. 2015. Tejto téme sme venovali veľkú pozornosť, najmä na hodinách dejepisu a slovenského jazyka. Mohli sme sa inšpirovať aj nástenkou na prízemí školy a tiež reláciou, v ktorej sme sa dozvedeli o jeho živote a diele. Naše školské noviny Školoviny vydali zvláštne vydanie venované Ľudovítovi Štúrovi. V priebehu týždňa sme si pripravovali materiály na spoločný triedny projekt. Na hodinách výchovy umením sme Ľudovíta Štúra kreslili tak, ako ho vidíme našimi očami. Najkrajšie portréty boli vystavené na prízemí. Dobrovoľne sme sa mohli zapojiť aj do celoslovenskej literárno-výtvarnej súťaže. To najdôležitejšie sa odohralo v piatok. Každý mal iný harmonogram, no aktivity ostali rovnaké. My sme na prvých hodinách robili spoločný plagát s názvom Ľudovít Štúr. Rozdelili sme sa na dve skupiny a išli sme tvoriť. Do plagátu sme zapojili všetky informácie, ktoré sme si doniesli, a aj naše výtvarno-kreatívne schopnosti. Boli sme motivovaní zájazdom po stopách Ľudovíta Štúra. Neskôr nasledoval film Orol a lastovička. Bol to film o láske Ľudovíta Štúra k Adele Ostrolúckej, ktorej sa musel vzdať, keďže sa zaviazal službe národu. Po filme sme sa presunuli na besedu do Obecnej knižnice. Po príchode do knižnice sme dostali informačný leták. Privítali nás dve milé panie, ktoré boli z Považskej knižnice. Pripravili si pre nás prezentáciu s ukážkami filmu o štúrovcoch. Bolo to veľmi zaujímavé. Pýtali sa nás na roky, museli sme hádať, ktorý zo štúrovcov je na obrázku a tiež nám ukázali Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský, ktoré založil Ľ. Štúr a vychádzajú s prestávkami od roku 1845 až po dnešné dni. Na konci sme súťažili, hádali sme význam nárečových slov a zisťovali, aká je ich spisovná verzia. Najaktívnejší získali pero a knihu. A tí ostatní si aspoň utvrdili vedomosti, ktoré sa nám zišli na poslednej hodine, kde sme robili kvíz.
Je naozaj pekný pocit vidieť spokojnosť žiakov z tohto skvelého dňa, plného radosti a tímovej práce. Verím, že tento deň bol všestranný a pomohol nám utvrdiť si učivo z dejepisu zábavnejšou formou. Máme zážitok, na ktorý tak ľahko nezabudneme. Až teraz som si uvedomil, aké ťažké bolo uzákoniť spisovnú slovenčinu, aká náročná bola cesta k nej a že materinskú reč si treba vážiť. Týmto by som sa chcel ešte poďakovať knihovníčkam z Okresnej knižnice v Považskej Bystrici, učiteľom a všetkým, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto skvelého dňa.
Marián Seidl (8. A)
